Vyhorenie učiteľov: Keď vás vyčerpáva aj vlastná myseľ
Učiteľské povolanie patrí medzi profesie, v ktorých človek denne pracuje nielen s množstvom úloh, ale predovšetkým s ľuďmi. Zodpovednosť za žiakov, príprava na vyučovanie, administratíva, komunikácia s rodičmi, požiadavky vedenia, riešenie konfliktov či disciplíny v triede vytvárajú pracovnú záťaž, ktorá sa môže postupne kumulovať. Dlhodobý stres učiteľov sa potom môže prejaviť vyčerpaním, problémami so spánkom, podráždenosťou, poklesom motivácie a postupne prispievať aj k vyhoreniu.
Potvrdzujú to aj aktuálne údaje. Podľa medzinárodného prieskumu OECD TALIS 2024 uvádza 14 % slovenských učiteľov druhého stupňa ZŠ, že v práci zažíva veľa stresu. Až 53 % označuje za významný zdroj stresu príliš veľa administratívnej práce, 46 % zodpovednosť za výsledky žiakov a 44 % udržiavanie disciplíny v triede.
Pri dlhodobom strese však stojí za pozornosť aj to, čo sa odohráva v našej mysli a aké vnútorné nastavenia ovplyvňujú spôsob, akým na pracovnú záťaž reagujeme. Prečo jeden učiteľ dokáže po náročnom dni vypnúť a druhý si situácie zo školy prehráva v hlave ešte večer? Prečo máme pocit, že musíme všetko zvládnuť, nemôžeme nikoho sklamať alebo si oddych musíme najskôr zaslúžiť? Aj za týmito reakciami môžu stáť podvedomé presvedčenia a naučené vzorce, ktoré sme si vytvárali počas života.
Práve na vyhorenie učiteľov sa preto v tomto článku pozrieme aj z pohľadu fungovania mysle. Na to, ako vznikajú naše vnútorné nastavenia, ako môžu ovplyvňovať prežívanie stresu a ako s nimi môžeme pracovať.
Ako sa prejavuje vyhorenie učiteľov?
Vyhorenie je syndróm vznikajúci v dôsledku chronického pracovného stresu, ktorý sa nepodarilo úspešne zvládnuť. Charakterizuje ho vyčerpanie, rastúci mentálny odstup alebo negativizmus voči práci a znížený pocit profesijnej efektivity.
Človek si pritom nemusí dlho uvedomovať, že sa blíži k hranici svojich kapacít.
Spočiatku môže byť len unavenejší. Postupne sa pridáva podráždenosť, horšie sústredenie, problémy so spánkom, pokles motivácie, pocit neustáleho tlaku alebo strata radosti z práce, ktorá ho kedysi napĺňala. Niekedy sa objavuje väčší emocionálny odstup od kolegov či žiakov a pocit, že už jednoducho nemá z čoho dávať.
Zaujímavé je, že vyčerpaný človek môže reagovať ešte väčším výkonom. Nestíha, preto začne pracovať dlhšie. Má pocit, že stráca kontrolu, preto kontroluje ešte viac. Berie si prácu domov, skracuje spánok alebo odkladá oddych.
Vzniká kruh: stres – väčší výkon – menej regenerácie – väčšie vyčerpanie – ešte väčšia snaha všetko zvládnuť.
Výskum učiteľského stresu ukazuje, že medzi významné faktory patria pracovný a časový tlak, záťaž, problémy s disciplínou v triede, konflikty či pracovná klíma. Vyhorenie preto nemožno zúžiť iba na individuálnu odolnosť človeka. Veľkú úlohu zohrávajú aj podmienky, v ktorých učiteľ pracuje.
Prečo niekedy nestačí ani víkend alebo dovolenka?
Oddych je pri dlhodobej záťaži veľmi dôležitý. Lenže voľný večer, víkend alebo dovolenka ešte automaticky neznamenajú, že sme si skutočne oddýchli.
Možno sedíte večer doma, ale premýšľate nad rozhovorom s rodičom. V hlave si prehrávate konflikt so žiakom. Rozmýšľate, čo ste mohli povedať inak. Kontrolujete, čo ešte potrebujete pripraviť.
Alebo konečne nič nerobíte a namiesto pokoja prichádza nepríjemný pocit, že by ste mali byť produktívni.
Fyzicky ste zo školy odišli, v myšlienkach však zostávate v pracovnom strese.
Čomu ste sa naučili o sebe veriť?
Počas života si vytvárame množstvo presvedčení o sebe, druhých ľuďoch a svete.
Učíme sa, čo znamená byť dobrý, úspešný, zodpovedný či hodnotný človek. Postupne si vytvárame vlastné vnútorné pravidlá o tom, čo musíme robiť, aby sme získali uznanie, prijatie, bezpečie alebo pocit vlastnej hodnoty.
Mnohé z nich vznikajú už v detstve.
Možno ste často počúvali:
„Najskôr povinnosti, potom zábava.“
„Musíš sa viac snažiť.“
„Nesklam ma.“
„Keď chceš niečo dosiahnuť, musíš poriadne makať.“
Alebo ste boli dieťa, ktoré dostávalo veľa uznania za dobré známky, výsledky, poslušnosť či zodpovednosť. Postupne sa mohlo vytvoriť vnútorné spojenie:
Keď podávam výkon, som dobrý. Keď všetko zvládam, som hodnotný.
Iný človek vyrastal pri rodičovi, ktorý sa celý život staral o ostatných a vlastné potreby odsúval. Ďalší zažíval veľa kritiky a naučil sa robiť všetko čo najlepšie, aby jej predišiel. Niekto sa naučil udržiavať pokoj tým, že vyhovie druhým a konfliktom sa radšej vyhne.
V detstve nám tieto stratégie mohli pomáhať získať prijatie, bezpečie alebo uznanie. V dospelosti však môžeme podľa rovnakých vnútorných pravidiel fungovať automaticky aj v situáciách, kde to už nie je potrebné a kde nás už stoja veľa energie.
Aké presvedčenia môžu učiteľa držať pod tlakom?
U každého človeka sú individuálne. Často sa môžeme stretnúť napríklad s takýmito vnútornými nastaveniami:
„Musím všetko zvládnuť.“
Človek má problém požiadať o pomoc a postupne na seba preberá stále viac.
„Dobrý učiteľ musí byť vždy k dispozícii.“
Hranica medzi pracovným a súkromným časom sa postupne stráca.
„Nemôžem nikoho sklamať.“
Nespokojnosť rodiča, kolegu alebo vedenia môže vyvolávať neprimerane silný stres.
„Musím mať všetko pod kontrolou.“
Každá nečakaná zmena, problém v triede alebo odchýlka od plánu vytvára ďalšie napätie.
„Chyby si nemôžem dovoliť.“
Učiteľ venuje príprave a kontrole neúmerné množstvo času a aj malé zlyhanie dlho analyzuje.
„Moja hodnota závisí od môjho výkonu.“
Oddych potom môže byť spojený s výčitkami a pocitom, že človek nerobí dosť.
„Potreby ostatných sú dôležitejšie ako moje.“
Človek dlhodobo prekračuje vlastné hranice, pretože pozornosť smeruje predovšetkým k žiakom, rodičom a povinnostiam.
Samotné jedno presvedčenie samozrejme neznamená, že človek vyhorí. Riziko vzniká v kombinácii s dlhodobou pracovnou záťažou, nedostatkom regenerácie, slabou podporou a ďalšími faktormi.
Čo učiteľov najčastejšie stresuje?
Stresová reakcia je veľmi individuálna. To, čo jeden človek vyhodnotí ako nepríjemnú, ale zvládnuteľnú situáciu, môže byť pre druhého výrazným stresorom.
U učiteľov môže ísť napríklad o:
* konflikt s rodičom alebo kolegom,
* problémové správanie žiaka,
* hospitáciu alebo hodnotenie,
* verejné vystupovanie,
* pocit straty autority pred triedou,
* kritiku zo strany vedenia,
* nečakané zmeny,
* strach z chyby,
* pocit zodpovednosti za výsledky žiakov,
* obavu, že svoju prácu nerobia dostatočne dobre.
Niektoré situácie môžu byť navyše prepojené so staršími skúsenosťami. Človek, ktorý v detstve veľmi ťažko znášal kritiku alebo odmietnutie, môže aj v dospelosti reagovať na kritického rodiča žiaka oveľa intenzívnejšie. Človek, ktorý sa naučil predchádzať konfliktom tým, že všetkým vyhovie, môže mať problém nastavovať hranice aj v práci.
Naša minulosť tak môže ovplyvňovať spôsob, akým dnešné situácie vnímame, aký význam im pripisujeme a ako na nich automaticky reagujeme.
A práve s týmito reakciami a presvedčeniami môžeme pracovať.
Ako pri tejto téme pracujeme so PSYCH-K®?
V tvojROZVOJ pracujeme s metódou PSYCH-K®, ktorá sa zameriava na prácu s podvedomými presvedčeniami a stresom.
Pri téme pracovného preťaženia sa najskôr pozeráme na konkrétnu situáciu človeka. Čo mu spôsobuje najväčší stres? Ktoré situácie sa opakujú? Čo si v nich o sebe myslí? Čoho sa obáva? Čo by podľa neho nastalo, keby povedal nie, urobil chybu, prestal všetko kontrolovať alebo si dovolil oddychovať?
Takto môžeme postupne identifikovať presvedčenia a vzorce, ktoré už človeka v jeho súčasnom živote nepodporujú.
Následne pracujeme s podporujúcimi presvedčeniami, ktoré meníme na úrovni podvedomia prostredníctvom špeciálne navrhnutých procesov a nástrojov, tzv. PSYCH-K® balansov.
Nové podvedomé nastavenia môžu znieť napríklad:
„Dokážem si nastaviť zdravé hranice.“
„Dovoľujem si oddychovať bez pocitu viny.“
„Zvládam zmeny pokojne a flexibilne.“
„Je pre mňa bezpečné požiadať o pomoc.“
„Som dosť taký, aký som.“
„Dokážem svoju prácu robiť kvalitne bez potreby byť dokonalý.“
PSYCH-K® zároveň ponúka štruktúrované nástroje na prácu so stresom. Môžeme pracovať so stresovou reakciou spojenou s konkrétnym človekom, situáciou, spomienkou alebo predstavou budúcej udalosti, napríklad s náročným rozhovorom s rodičom, konfliktom na pracovisku, vystupovaním pred triedou či stresom z množstva povinností.
Cieľom tejto práce je podporiť človeka v tom, aby dokázal na náročné situácie reagovať s menšou mierou vnútorného stresu a mal väčší priestor vedome si zvoliť svoju reakciu.
Začnite bezplatnou online konzultáciou
Ak ste učiteľ alebo učiteľka a máte pocit, že vás práca stojí čoraz viac energie, dohodnite si s nami bezplatnú 20-minútovú online konzultáciu.
Pozrieme sa na vašu konkrétnu situáciu, na stres, ktorý aktuálne zažívate, aj na presvedčenia a vzorce, ktoré s ním môžu súvisieť. Vysvetlíme vám, ako pri podobných témach pracujeme pomocou PSYCH-K® a zodpovieme vaše otázky.
Prvý krok môže byť jednoducho zistiť, čo vás v súčasnosti drží v strese, a či sa s tým dá pracovať inak.
Workshop o strese a vyhorení pre školy
Ste riaditeľ či riaditeľka školy alebo učiteľ, ktorý organizuje wellbeing dni, vzdelávanie či aktivity pre kolegov? Radi prídeme aj priamo k vám.
Ponúkame školám prednášku a praktický workshop na tému stresu, vyhorenia a vnútorných nastavení, ktoré ovplyvňujú, ako zvládame každodennú pracovnú záťaž. Pozrieme sa na to, čo sa deje v našej mysli pri dlhodobom strese, akú úlohu môžu zohrávať podvedomé presvedčenia a prečo nás niektoré situácie zaťažujú výraznejšie než iné.
Nezostaneme iba pri teórii. Účastníci si budú môcť identifikovať vlastné stresory, opakujúce sa vzorce a presvedčenia, ktoré ich môžu držať pod tlakom. Ukážeme si tiež praktické možnosti, ako s nimi pracovať, a predstavíme jednoduché nástroje na prácu so stresom využiteľné aj v každodennom živote.
Obsah a rozsah vieme prispôsobiť potrebám vašej školy, pedagogického tímu aj konkrétnemu formátu wellbeing dňa.
Chceli by ste podobnú prednášku alebo workshop zorganizovať aj u vás? Napíšte nám. Radi s vami prejdeme možnosti a pripravíme obsah pre váš tím.
